Slovenská expedícia Trango Tower 2024
Trango Tower, tiež známa ako Trango Nameless Tower, je jedným z najpozoruhodnejších vrcholov v masíve Trango Towers v pohorí Karakoram v Pakistane. Trango je ikonou extrémneho lezenia a jeho vrchol je snom mnohých horolezcov, ktorí hľadajú najväčšie výzvy v horách sveta. Inak tomu nebolo ani v prípade našich slovenských horolezcov.
Dňa 23.7.2024 sa podarilo ako prvým Slovákom Martinovi Krasňanskému, Tomášovi Bučekovi, Michalovi Mikušincovi spolu s Františkom Buličkom z Česka vyliezť na ikonickú, najvyššie položenú vežu sveta, Trango Tower 6254 m n.m. v pakistanskom Karakorame.
Martin Krasňanský
Na výstup zvolili cestu Gran Diedre Desplomado z roku 1987, ktorá mala doteraz len jedno opakovanie. Cesta je od prvovýstupcu Michela Piolu a vedie 1100 vysokou najprevisnutejšou prevažne západnou stenou.
Pohľad na celé Trango Tower
Pohľad na Trango po zostupe dolu
Nechajme už ale hovoriť chalanov:
"Aklimatizačné výstupy pod stenu do 5100 m.n.m. sa ukázali v rozbitom suťovisku skutočnou lahôdkou. To sme ešte netušili, že to je zároveň jedna z mála periód dobrého počasia. Nezvyčajné množstvo snehu pod nástupom s pravidelnými lavínami nás preverili o to viac.
Tomáš Buček a Martin Krasňanský v Base campe
Výstup do steny v zlých podmienkach a v nezvykle lavinóznom množstve snehu
Náš pôvodný zámer vybudovať tábor na úpätí steny neprichádzal v úvahu. Prvý tábor sa nám podarilo postaviť v 2. dĺžke. Po 3 dňoch a pomalom progrese po 6. dĺžku v zlom počasí s predpoveďou periódy hustého sneženia sme zišli do base campu trochu zregenerovať a dať sa hlavne po dokopy najmä po úvodných ťažkých vynáškach. V kempe sme nakoniec hromžili aj so Španielmi a Talianom, ktorí zišli tiež, lebo nakoniec sa zlá predpoveď nenaplnila a počasie bolo krásne.
Tábor v druhej dĺžke
Michal Mikušinec v štvrtej dĺžke
Ďalší pokus už bol na 10 dní, kedy sme sa na predpovede už nespoliehali a snažili sa využiť aj to minimum dobrého počasia na výstup. Každodenné ranné mrazy, západná orientácia steny a takmer pravidelné zlé počasie od obeda zastavil naše pokusy o voľné prelezy niekde v polke steny.
Ale všetko zlé je na niečo dobré, lebo sme nemuseli ťahať vodu stenou a dokázali sa presunúť s tábormi postupne vyššie na čerstvé snehové police v 6., 10. a 14. dĺžke.
Počasie hlásili nepriaznivé, ale konečne sa ukázalo slnko. Predpovede boli vždy opačné.
Južná strana Tranga
Horná, takmer 500m štítová stena a preklopenie sa do južnej steny bola psychická vzpruha a zároveň neuveriteľný estetický zážitok, akoby z iného sveta. Zvyšok steny sa nám podarilo kvôli zlým podmienkam preliezť už len AF, alebo technicky. Fantastické a obdivuhodné nebolo len samotné lezenie, ale aj dĺžky, ke iba dve boli kratšie ako 50m.
Napriek všetkému ani jedeného z nás nenapadlo ustúpiť (teda nahlas to nikto nepovedal
) a 23.7.2024 sa nám neskoro večer podarilo konečne pozrieť do tmy na opačnej strane veže.
13. deň sme si už len vychutnali posledné momenty v portaledgoch a mazali dole. Teda no až tak rýchle to nebolo, ale nakoniec sme sa dočkali aj uvítacieho ohňostroja a hostiny v základnom tábore.
Čísla na záver, ktoré moc nepovedia 7b+ A3, celkovo 13 dní v stene. Prvý výstup v roku 2024. Únava 10 z 10, spokojnosť 11 z 10
.
Ďakujeme SHS JAMES za dôveru, podporu a pozitívnu energiu a hádam sme urobili radosť nielen sebe, ale trošku aj doma všetkým, ktorí nám držali palce.
Pozdravujeme z Pakistanu!“
Vrcholová fotografia z Trango Tower.
20 m za A2, kde bola takmer konštantná šírka špáry bola zaujímavá.
Kľúčová dĺžka za 8a+ odolala. 55 m vytrvalostného lezenia by potrebovala aspoň trošku stabilnejšieho slnka s náznakom tepla.
Michal Mikušínec v pokuse v 5. dĺžke. 10 min predtým ešte svietilo slnko.
Sťahovanie tábora pod štítovou stenou.
V pozadí Great Trango.
Nedržiaci, miestami až kolmý sneh výrazne spomalil náš postup na vrchol.
František Bulička a Martin Krasňanský
Napriek všetkému chlapcov dobrá nálada neopúšťala :)
www.marva.sk