O tom, ako netreba strácať motiváciu, aj keď to nejde
Po expedícii Kyazo Ri, som si potreboval trochu oddýchnuť, povenovať sa rodine, ale hlavne si trochu zaliezť, pretože v Nepále som si moc nezaliezol…
Posledného pol roka sa mi lepí smola na päty a do čoho sa pustím, to nedopadne dobre. V zime sme sa pokúsili opakovať novú cestu v SV stene Pizzo Badile, ale boli veľmi zlé podmienky a my sme to otočili hneď na nástupe.
Pod severnou stenou Pizzo Badile
Potom som si chcel spraviť chuť v Chamonix a skúsiť vyliezť krásnu zimnú cestu na Grand Pilier d´Angle. Bolo tam toľko nového snehu, že sme sa nedohrabali ani pod stenu.
Sladká odmena po vylezení ,,Pinocchia,, (Chamonix)
A nakoniec Nepál a výšková choroba. Do Nepálu sme išli iba v dvojici s Marekom Holečkom a mali sme v pláne vyliezť na krásnu horu Kyazo Ri vysokú 6186 metrov. To sa nám bohužiaľ nepodarilo kvôli môjmu zdravotnému stavu. V podstate už tretí deň po prílete do Nepálu som mal žalúdočné problémy a tie sa ma držali celú akciu. Neskôr s naberajúcou výškou sa môj stav zhoršoval až do štádia, že som nemohol jesť ani piť a tak sme to museli po osemsto metroch lezenia vo výške približne 5500mnm otočiť a zliezť dole.
Pohľad na Mount Everest z Kyazo Ri (Nepal)
Pauza po 700m lezenia na Kyazo Ri (Nepal)
Teraz leziem v Adršpachu na pieskovcové veže a naberám motiváciu na nové ciele v horách. Nabudúce budem dúfam písať o niečom pozitívnejšom a hlavne o nejakom lezení!
Dík moc za vašu sladkú podporu!
Výhľad na Adršpašské skaly
