Aj vďaka triatlonu si žijem svoj sen

Prinášame Vám rozhovor skvelého športovca/triatlonistu Patrika Čurila v časopise RUNGO.

Aký bol priebeh Tvojho prvého Ironmana? Kde si ho absolvoval a ako to prebiehalo?

To je pomerne dlhý príbeh. Takáto udalosť zanechá na bežnom človeku veľkú stopu. Pamätám si na noc predtým, keď mnou lomcovali výrazné emócie... Na úvod by som rád podotkol, že celého Ironmana mám absolvovaného len jedného, v roku 2019 v Barcelone. Keďže triatlonu som sa začal venovať pomerne neskoro a nedávno (cca 3 a pol roka dozadu ako 24 ročný). Od začiatku som sa rozhodol k nemu postaviť zodpovedne, nešiť takto veľké a hlavne pre mňa úplne nové ciele horúcou niťou a najprv sa zoznámiť so športom ako takým. Nabrať pár skúsenosti z kratších vzdialeností a z polovičných Ironmanov. Taktiež by som rád podotkol, že moja športová minulosť z jednotlivých športov, ktoré triatlon zahŕňa, bola minimálna, resp.nulová... pochádzam z outdoorového (horolezeckého a lyžiarskeho) sveta. Keby mi pred pár rokmi niekto povedal, že sa budem čvachtať hodiny v bazéne, behávať po asfalte alebo nedajbože sa v obtiahnutých legínkach naháňať po slovenských cestách, vysmial by som ho.  Avšak som typ človeka, ktorý keď niečo začne robiť, chce to robiť poriadne. Takže cesta za mojím prvým Ironmanom trvala 2 roky kompletného prekopania priorít. Ako sa moje pôsobenie v triatlone a na samom Ironmanovi doposiaľ vykryštalizovalo, by som si netrúfal dúfať ani v najlepšom „selfheroickom“ sne.

Podrobný report z preteku:   dočítate sa tu

Kedy si si po prvý krát povedal, že Ironman bude Tvojim cieľom?

Na Jar v roku 2017 som ešte ako lezec spolupracoval s kondičným trénerom vrámci prípravy na expedíciu do Himalájí. Malo sa jednať o moju prvú skúsenosť vo vysokých horách. Počas daného obdobia sa v mojom okolí stala v horách tragédia, ktorá ma osobne zasiahla. Následne som aj ja sám zažil pár nevydarených a psychicky náročných víkendov a výstupov v zimných Tatrách, ktoré ma ako mladého človeka veľmi vyčerpali a unavili. V tom období ma už okolie vrátane kondičného trénera, ktorý okrem iného robil aj triatlon, začalo nabádať, nech skúsim nejakú zmenu. Ževraj na triatlon by som mohol mať celkom dobré vytrvalostné predpoklady. Expedícia sa nakoniec nekonala, dopočul som sa o slovnom výraze a vtedy pre mňa ultimátnej športovej výzve s názvom „Ironman“, a moje dobrodružné srdce milujúce športové a osobné výzvy nebolo treba dlho presviedčať.

Keď si taký priemerný hobík, ktorý nabehá nejakých 150-200 km mesačne, povie, že chce skúsiť ironmana, ako sa mu zmení život?

Ironman je veľkou a náročnou športovou udalosťou a od toho by sa mal odzrkadlovať aj prístup k nej. Na úvod si človek musí uvedomiť, že triatlon tvoria 3 športové disciplíny. 3 športové disciplíny najzákladnejších vytrvalostných športov, ktorú každú z nich musí človek zvládnuť v úctihodných vzdialenostiach. Pre mňa to bolo zo začiatku taktiež nepredstaviteľné, preplávať 3,8KM, odbicyklovať 180KM či zabehnúť Maratón (42,2KM).. Nie to všetko ešte v jednom záťahu. Takže pokiaľ to chce bežný človek zvládnuť so cťou a aspoň trochu si to užiť, musí obetovať určité (a často nemalé) množstvo času každej jednej z disciplín. A taktiež sa musí pripraviť na finančnú náročnosť, ktorá je prirodzene o niečo vyššia ako pri samotnom behu. Ale čo vás proces prípravy naučí, koľko vám nielen po fyzickej ale aj mentálnej stránke dá a aké emócie po tom všetko v cieli zažijete, sú neopísateľným zážitkom.

Ako vyzerá Tvoj bežný tréningový deň?

Moje tréningové dni a procesy sa formovali časom a teraz sú diametrálne odlišné ako pár rokov dozadu. Momentálne trénujem každý deň minimálne dvojfázovo s tým, že jedna fáza je zvyčajne prioritná, druhá bez zvýšenej záťaže a tretia maximálne vrámci aktívnej regenerácie alebo doplnkových cvičení. Taktiež veľa závisí, v akom tréningovom bloku alebo období sa nachádzam. Inak vyzerá tréningový týždeň a deň počas zimnej prípravy a inak počas predpretekovej prípravy alebo v hlavnej sezóne. Deň ale začína zvyčajne ranným plávaním a poobede ho strieda beh alebo cyklistika. Počas tejto zimy som trávil pomerne veľké množstvo času v posilňovni s mojím fyzioterapeutom a kondičným trénerom Lukášom Hačkuličom, kde sme sa zamerali na silu a doplnkové cvičenia na ktoré veľa športovcov zabúda.

Dá sa skĺbiť príprava na Ironmana s klasickým zamestnaním? Ako je konkrétne v Tvojom prípade?

Určite dá, avšak dôležité je si uvedomiť, že sa nejedná o proces na pár mesiacov. Dôležitú rolu hraje samozrejme aj to, s akou šporotovu minulosťou do toho človek ide a aké očakávania od samotného preteku má. Rast ambícií ohľadom času/tempa v preteku je priamo úmerným nárokom na množstvo tréningu, ich intenzitu, k tomu potrebnú regeneráciu, stravovanie atď... Je pomerne veľkým rozdielom pristúpiť k preteku tzv. „turistickým-dobroružným“ štýlom „celý čas sa najmä šetriť a dokončiť v časovom limite“ a prístupom, v ktorom pretek už aj „tempujeme“, podľa predošlých tréningových/pretekových skúseností.

Ja osobne na plný pracovný úväzok nepracujem, s plaveckým trénerom sme založili triatlonový klub Tri 2 Fly ktorý združuje deti a podobných nadšencov ako sme my samy. Popritom mám živnosť na organizáciu firemných teambuildingov a stále občas trénujem ako tréner v Lezeckej Akadémií, čo je momentálne jediným lankom ktoré ma spája s lezeckým svetom, ktoré nehodlám pretrhnúť. A taktiež mi veľkým spôsobom pomáhajú sponzori, bez ktorých by som takto finačne náročný šport tobôž s už aj nejakými ambíciami robiť nemohol.

Aký podiel Tvojej prípravy tvorí bežecký tréning?

Dobrá otázka a budeš prekvapený že pomerne malý. Resp.menší ako by si zrejme očakával. Niesom bežec a nikdy som bežcom ani nebol, a práve beh je najrizikovejším z hľadiska zranení. Väčšinu aeróbneho základu robím na bicykli, s behaním a s plávaním trávim omnoho menšie % času. Týždenne v priemere nabehám od 50-60km. Takéto objemy som si držal dokonca aj vrámci hlavnej prípravy na prvého Ironmana (v ktorom som absolvoval aj svoj prvý maratón v živote). Pravdou je, (a človek nemusí byť triatlonovým odborníkom aby to tušil), že preteky s názvom Ironman sa lámu práve na behu. Preto pravidelne absolvujem dlhšie behy a intervalové tréningy sú taktiež tvorené prevažne z dlhších úsekov vrámci môjho zamerania na polovičné a dlhé ironmany (polmaratóny a maratóny).. Jedna sa teda napríklad o tréningy typu 10x1km alebo 3x 5km. Zatiaľ sa mi to osvedčilo, a na behu ma telo nikdy výraznejšie nesklamalo.

Omán - rovinky

Máš bežecký tréning nejako štruktúrovaný- long runy, intervaly, kopce...?

Bežecké tréningy konzultujem s atletickým a bežeckým trénerom z tímu z Bratislava Runners s Leom Lendvorským. Ako som už vyššie spomínal, taktiež veľa závisí od toho v akom tréningovom období sa nachádzam, ale štruktúra je vždy rozmanitejšia aj keď zvyčajne prevládajú aeróbne behy v Z2.

Koľko kilometrov nabeháš týždenne v priemere?

50-60km týždenne.

Vieš kvantifikovať Tvoju bežeckú výkonnosť, aby si naši čitatelia vedeli utvoriť obraz? Povedzme osobák na 1 km, 10 km, polmaratón a maratón?

V roku 2018 som bežal 10nu za 42min, 2019 38:30min a 2020 36:22min čo je doposiaľ mojím osobákom, všetky preteky v Majcíchove. Rýchly polmaratón žial nemám, mám zabehnutý len jeden z roku 2018 v Rajci 1:38hod, a potom 5 polmaratónov vrámci polovičných ironmanov, kde som všetkých 5 bežal v rozmedzí od 1:30hod do 1:33hod. (tam vidím najväčší priestor na zlepšenie, ktoré verím že už taktiež prebehlo). A maratón mám len jeden, a to vrámci IM v Barcelone kde som ho bežal za 3:23hod. Ako som už vyššie spomínal, bežeckú históriu nemám žiadnu a za posledný rok som žial nemal kde svoj progress ukázať. (iba v Majcíchove 2020).. Verím, že čoskoro tú možnosť dostanem aj vrámci polovičných IM alebo celého IM.

Chodievaš často na triatlonové sústredenie? Kam?

2x do roka zvyknem absolvovať sústredenie v zahraničí. Minimálne jedno triatlonové a jedno cyklistické, obľúbené destinácie sú Mallorka, Chorvátsko a práve teraz som sa vrátil z Lanzarote kde som určite nebol posledný krát. Vrámci Slovenska sú srdcovkou Čičmany, kde naši majú chatu a prostredie aj na tréning je úžasné.

Kamzík - Baba - Kamzík

Akým spôsobom a ako často trénuješ silu?

Na silu sme sa výraznejšie zamerali v tomto roku počas celej zimnej prípravy, kde som absolvoval až 5 mesačný silový blok rozdelený do rôznych fáz. Silová príprava bola prevažne sústredená na spodnú časť tela a zčasti na stred. Bloky a cviky sa striedali so zameraním sa na excentrickú, izometrickú a koncetrickú silu a potom na rôzne odrazové a stabilizačné cvičenia. V novembri, som vrámci klubovej výzvy absolvoval 52KM beh (Kamzik-Baba-Kamzik) po ktorom ma sklamalo koleno s ktorým dodnes trochu bojujeme, takže zatiaľ môžem potvrdiť obrovský prínos zo silovej prípavy „len“ v cyklistike... ale verím, že aj v behu to bude mať podobný efekt.

Ako regeneruješ?

Veľmi príjemne na mňa vplýva aktívna regenerácia v podobe ľahkého „vytočenia nôh“ na cyklistickom trenažéri alebo ľahkého ranného 25minútového klusu. Čo sa týka pasívnej regenerácie, vo výbave mám – roller 2ks, masážnu pištol, compex – elektrika, ľadové zábaly, kompresné nohavice a raz do týždňa chodím k Lukášovi na stôl. Ďalej sa snažím dbať na pestrú stravu a aspoň 8 hodinový spánok.

Máš nejaké špeciálne stravovacie návyky, ktoré by si ostatným odporúčal?

Som zástancom pestrej a vyváženej stravy. Odporúčam nájsť si to, čo človeku dlhodobo sedí a priveľmi s tým nešpekulovať. Ja som relatívne vysokosacharidový, čo mi ako športovcovi odmalička vyhovuje. Jem veľké množstvo cestovín, zeleniny, vajíčok, rýb a menej mäsa. Taktiež sa vôbec nebránim celozrnnému pečivu, ktoré iba v období pred najhlavnejšími pretekami mierne obmedzím, a dostanem sa rýchlo na pretekovu váhu v korej sa cítim najlepšie. Za nemenej dôležité považujem stravovanie pár dní pred pretekami a stravovanie počas závodu. V oboch prípadoch si už človek musí sám z vlastných skúseností zistiť, čo mu vyhovuje. U mňa je to 2 dni pred pretekom pizza a večer pred pretekom cestoviny „študentov“ Aglio Oglio. Pretekové stravovanie je na samotnú tému.

Napríklad počas preteku Ironmena v Barcelone to bolo 12 gélov vo vode, 4 gély samostatne, 4x MARVA (2x RAW vanilka a 2x Čokohanka), 2 ks banán a 8 ks soľných tabliet. Počas maratónu 5 ks gélu, každých 35 min. - 1 ks.

Aké značky oblečenia a obuvi využívaš pri behu?

Mnou preferovanou značkou športového oblečenia je Compressport. Od ultraľahkých prepracovaných materiálov až po kompresné oblečenie ktoré mi veľmi sedí aj vrámci regenerácie ma zatiaľ nikdy nesklamalo. Čo sa týka bežeckej obuvy, dlhodobo som behával v teniskách od výrobcu Nike. Veľmi mi sedela prvá generácia Pegasus Turbo a zatiaľ som nemal na nohách lepšiu pretekovú topánku ako Vaporfly Next %. Práve na poslednom sústredku na Lanzarote som sa rozhodol skúsiť zmenu (aj kvôli kolenu) a momentálne klusám v teniskách od výrobcu Hoka a zatiaľ som veľmi prekvapený a spokojný... takže uvidíme, ktorá z vyššie spomenutých značiek dostane väčší priestor v ďalšom období.

V akom veku si sa rozhodol pre triatlon a aký máš predchádzajúci športový trackrecord?

Ako som písal vyššie, moja história v danom športe a taktiež v jednotlivých športoch, ktoré triatlon zahŕňajú je relatívne krátka a malá. A to je zrejme najdôležitejšou súčasťou môjho „príbehu“, ktorý môžu ľudia sledovať napr. aj na mojích soc.sieťach alebo Instagrame. Človek nemusí byť od mala vedený, trénovaný a podporovaný k vopred vytýčenému cieľu, aby dosiahol na prvý pohľad možno aj nereálne výzvy, alebo pekné výsledky. Pokiaľ má zdravie, chuť a hlavne pevnú vôľu systematicky na sebe pracovať, tak sa dokáže dostať ďaleko. Ako ďaleko...to vám nepoviem.

Postretli Ťa nejaké zranenia? Aké? Koľko trvala rekonvalescencia?

Ako každý bežec – začiatočník som sa prvé mesiace trápil s klasickými bežeckými zraneniami ako bolesť okostníc, keď tá pominula tak prišlo na rad ITBS koleno... Aj preto som s behom odzačiatku musel postupovať opatrnejšie ako s plávaním, alebo mojou najsilnejšou disciplínou cyklistikou. Vyššie spomenuté zranenia boli menšími, ktoré po mesiaci maximálne dvoch pominuli, vážnejšie prišlo minulý rok v septembri po páde na bicykli kde som si narazil bedro a mesiac som nemohol behať... Jeseň bola výborná aj zhladiska bežeckej prípravy a koncom novembra (po spomínanom 52km behu) prišla bolesť kolena, ktorá ma odstavila doposiaľ z nezistených príčin na celé 3 mesiace od behu. Posledné 3 týždne už klusám a behám, a úprimne koleno je stále záhadou nielen premňa ale aj pre viacerých odborníkov. Nebola to ani cysta, ani chrupávky, ani väzy, ani fascie, ani svalová disbalancia... a ževraj ani vonkajší meniskus, keďže MRI nič neukázalo. Takže dúfam, že je to preč a vraciam sa späť.

Fyzioterapia

Myslíš, že máš potenciál dostať sa do svetovej (európskej) triatlonovej špičky?

Myslím že nie a to primárne z dôvodu, že som sa nikdy týmto spôsobom nemotivoval ani nad tým nezamýšlal. Pre mňa bolo od začiatku motiváciou dokázať s vlastným telom a hlavou to, čo mi pred nejakým časom pripadalo nepredstaviteľné. Dať si veľkú, na prvý pohľad až nemožnú výzvu, následne ju rozkúskovať na menšie, vytvoriť plán, ako sa k tomu celému dopracovať, a potom si to už len odmakať... Ako rád tvrdím, stereotyp v živote človeka je bežný, stagnácia ubíja. Vidieť na sebe progres, rast a prežívať popritom všetky tie druhy emócií, ktoré úspechy, pády, ťažšie chvíle a záverečný pocit hrdosti prinášajú, je to, pre čo to robím... A neočakávané výsledky, prekvapivé umiestnenia a časy sú vždy len bonusom. Bonusom, ktorý avšak môže otvoriť priestor pre ďalšie možnosti, ciele a sny.

Aký je Tvoj triatlonový sen?

3 roky dozadu to bolo dokončiť polovičného Ironmana, 2 roky dozadu sen o celom Ironmanovi. Počas prípravy sa „Ironman sen“ začal spájať s číslom „SUB12hod“, po roku „SUB11hod“ a mesiac pred IM to bolo s malou skromnou dušičkou, úvaha o  „SUB10hod“, čo je pomyselnou magickou hranicou, keď ste tak trochu a možno trochu aj viac triatlonistom. Nakoniec to vyšlo na 9:23hod a pár miest za kvalifikovaním sa na Majstrovstvá sveta - najväčšiu udalosť dlhého triatlonového sveta v Ironmanovi, organizovanú každoročne na Havaji. Podobným prekvapením bolo už úspešné kvalifikovanie sa na MS v polovičnom Ironmanovi, ktoré sa mi podarilo pár mesiacov predtým na pretekoch v Astane. Takže triatlonové sny sa formujú samé a postupne. Momentálne je to jednoznačne snaha o kvalifikáciu na Havaj, kde je zvyčajne podmienkou umiestniť sa na pódiu vrámci svojej AG (vekovej kategórie). Ďalej je to snaha o čo najlepšiu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v polovičnom Ironmanovi, ktoré budú organizované tento rok v Septembri v Utahu, ako aj snaha o umiestňovanie sa na pódiách v jednotlivých pretekoch série Ironman a Ironman 70.3 vo svojej AG. Najväčší sen a úspech si ale aj tak stále žijem, keď sa obzriem na svojich uplynulých sedem rokov života (cca od dvadsiatky), môžem si s pokojom a s úsmevom na perách povedať, že som šťastným človekom. Od Lezenia na Lofotách, cez plavenie sa v Aljašských zátokách, zimné 15-hodinové „túry“ v severných stenách tatranských štítov, až po to, ako sa mi z triatlonového zemiaka podarilo dostať na pódia jedných z najrenomovanejších pretekov na svete. Je pekné mať sny, ale ešte krajšie hladať spôsoby ako si ich plniť.

 

Na záver by sme by sme Vám chceli oznámiť skvelú správu! Patrik sa úspešne kvalifikoval na slávny triatlon na Havaji.

Gratulujeme!

 

Text:

Patrik Čurila, ambasador

 

Paťo odporúča tieto produkty: