Hotel Supramonte

Jožo Krištoffy si vybral Sardíniu s Hotelom Supramonte na zdolanie svojho ďalšieho cieľa. Nešlo však o oddychovú dovolenku all inclusive, práve naopak – tvrdá drina :).  Hotel Supramonte je 11-dĺžková cesta v kaňone Gorroppu na  spomínanom ostrove Sardínia.  Ide o jednu z najznámejších viac-dĺžkových ciest na svete vysokej obťažnosti 10 (9-, 9+, 10, 10-, 10, 9, 8+, 9-, 8+/9-, 8+/9-, 7+). Prvá polovica cesty je veľmi previsnutá, na 100 m je celkový previs 25 metrov. Hotel Supramonte má dĺžku 380 metrov. Jožo ju po dramatickom boji  zdolal v piatok 27. 4. 2018 za jeden deň,  na konci svojho pobytu na Sardínii.

Do cesty nastúpil skoro ráno so spolulezcom Milanom Mišovičom. Prvé 4 dĺžky vyšli na prvý pokus, Piatu dĺžku za 10 liezol dvakrát, pretože v záverečných ťažkých krokoch v prvom pokuse spadol. Následne pokračoval poctivými dĺžkami až na vrchol. Pri  zdolavaní cieľa v posledných dĺžkach lezcov zneistilo  počasie, ale krátky dáždik našťastie prešiel a podvečer  20.30 doliezli poslednú dĺžku.

Úspešnému prelezu predchádzal výborný pokus z nedele 22. 4. 2018, kedy ho pri preleze Hotela Supramonte zastavila  zradná  5. dĺžka klasifikácie 10. Pri tomto pokuse ho istil Tibor Bellák.

Jožo:

„Minulý rok sme leto strávili v horách v Kirgizsku, bola to fantastická expedícia, ale ako to pri prvo-výstupoch vo vyšších výškach býva, lezenia bolo po menej a aj po návrate sa človek z toho musel nejaký čas zotavovať. Po rozhovore s trénerom Peťom Slivkom sme si povedali, že Hotel Supramonte by bol pre mňa na tento rok dobrý a vážny cieľ, i keď bude treba urobiť veľa práce a všetko dobre naplánovať, tým viac, že s cestou o tak veľkom objeme ťažkého lezenia som doteraz nemal veľa skúseností.“

„Hotel Supramonte je asi najkrajšia viac-dĺžková cesta akú som kedy liezol. Opäť sa mi potvrdilo, tak ako v Patagónií, Kirgizsku či Tatrách, že človek k úspechu potrebuje aj kus dobrej súhry okolností, ktoré si, však, musí najprv zaslúžiť. Áno, aj ten stisk v 3. dĺžke nešmykol aj keď mohol, aj tá ľavá noha v 5. dĺžke držala ako prilepená, aj dážď na 9. štande ustal… Človeku v takýchto situáciáchneostáva nič iné, ako dať zo seba naozajstné maximum a výsledok už nechať mimo seba.“

„Zvláštny flow som chytil okolo 5. dĺžky, keď už z pod prstov začínala presakovať krv, spod riflí z kolena tiež, prsty v lezečkách ukrutne boleli a čakalo nás asi ešte 250 metrov lezenia v kolmých platniach po ostrých chytoch. Vtedy som na každej ostrej lište začal bolesť totálne ignorovať, zalamovať ešte intenzívnejšie a skôr ju brať, ako súčasť toho po čo som sem prišiel.“

Text: Jozef Krištoffy
Foto: Jozef Krištoffy