Brunat-Perroux Route na Aiguille de l’Index
Na vrchole Aiguille de l’Index a v pozadí masív Mont Blancu
Chamonix, miesto plné neobmedzených športových možností. Či už pri návšteve alebo pobyte, človek rýchlo zisťuje z akého veľkého množstva lezeckých možností má na výber. Práve preto, je toto miesto veľakrát označované ako „Mekka“ lezenia. Na svoje si tu prídu vysoko kompetentní, ale rovnako aj začínajúci lezci.
Alpy so svojimi majestátnymi horami sú jedným z najlepších destinácií na lezenie. Avšak nie každý si hneď na začiatok trúfa liezť v troch až štyroch tisícoch. Našťastie v Chamonix je možné nájsť aj veľa pekných, ľahkých a nie dlhých ciest na rozlez.
Aiguilles Rouges sa môžu zdať ako malé v porovnaní s gigantami, ktoré im ležia oproti. Z tohto „balkóna“ sa však naskytá nádherný pohľad priamo na masív Mont Blancu. Pohorie je zaujímavé a poskytuje množstvo pekných ciest. Práve preto sme sa náš niekoľkotýždňový pobyt v Chamonix rozhodli odštartovať práve tu.
Jednou z takých ciest pre inšpiráciu môže byť lezenie na vrchol Aiguille de l'Index, veľmi obľúbenou a populárnou cestou Brunat-Perroux Route. S Maťom sme v rámci našej úvodnej aklimatizácie a rozhýbania sa chceli niečo nenáročné, ale zároveň stále zaujímavé - a to práve cesta Brunat-Perroux je.
Vrch Aiguille de l'Index sa nachádza na opačnej strane údolia Chamonix ako Mont Blanc a je dobrým úvodom do skál tohto regiónu.
Keďže sme deň predtým mali za sebou 12 hodín šoférovania, alpský štart sa ráno nekonal. Začínali sme pomerne neskoro okolo 11:00, ale pri tejto nenáročnej ceste to vôbec neprekáža. Mohli sme si trochu dlhšie pospať, čo vždy každý ocení, však ? :)) Určite je to jednou z výhod tejto cesty.
Začínali sme z časti Les Praz v Chamonix. S parkovaním nebol problém, keďže priamo pred lanovkou je k dispozícii veľké parkovisko. Zo stanice Les Praz sme sa vyviezli kabínovou lanovkou na "La Flégère", povedzme na takú medzi zastávku. Následne sme prestúpili na sedačkovú lanovku, ktorá nás vyviezla až pod vrch Aiguille de l'Index. Ocenila som, že na tejto strane Chamonix nezažijete taký nátresk turistov, ako štandardne na Midi. Človek tu má väčší pokoj. Zo sedačkovej lanovky sú krásne pohľady, okrem samotného Indexu aj na iné vrcholy a hrebene. V našom prípade bolo počasie viac oblačné, ale na zážitku to neubralo.
Vystúpili sme z lanovky a vydali sa na nástup, ktorý začína hneď naľavo. Pod stenu je to len zopár stoviek metrov. Táto cesta je veľmi obľúbená práve pre krátku vzdialenosť a nenáročnosť prístupu. Hoci bol koniec júna a na nohách sme mali ľahkú nízku obuv, môže sa stať, že pri nástupe natrafíte na snehové polia. Ak nie sú po ruke mačky ani cepíny, dá sa to zvládnuť s väčšou opatrnosťou.
Snehové pole na nástupe pod stenu
Cesta Brunat-Perroux má obtiažnosť D+ 5c a celkovú dĺžku 180 metrov. Dôležitou kvalitou tejto trasy je rozmanitosť štýlov lezenia na doskách, v špárach a malých stenách a preto to ja nazývam ako veľmi pekný úvod do alpinizmu. Cesta má 7 dĺžok a svojím nenáročným charakterom je „friendly“ a vhodná aj pre začiatočníkov, ktorí nikdy neliezli viac dĺžkové cesty. U mňa osobne to budilo dojem lezenia nejakej peknej športovky v našich Tatrách. Takže strachy z hocičoho môžu ísť bokom.
Hoci je cesta dobre odistená nitmi, 4-5 friendov na doplnenie úplne stačí. Využili sme to aj my. Jednak to vždy pomáha druholezcovi k lepšej orientácii a navigácii kadiaľ liezť, ale zároveň to môžete využiť ako perfektnú príležitosť k učeniu zakladania si vlastných istení.
Prvá časť cesty má tri dĺžky 4c-5b a má približne 90 metrov. Dostaneme sa na veľkú trávnatú policu. (Pozn. skvelý čas na dobrú tyčinku ). Práve z tejto police sme aj neskôr schádzali dole pešo.
Moja chvíľa s tyčinkou
Tretia dĺžka za 5b, s troma kľúčovými krokmi hneď na začiatku. Avšak chyty a stupy sú dobre rozpoznateľné alebo treba s úsmevom požmurkať na spolulezca, nech si do rúk naberie trochu viac magnézia.
Maťo v tretej dĺžke
V štvrtej dĺžke nás čakala príjemná špára. Myslím naozaj dobrá špára, čo vzhľadom na moje malé ruky poviem zriedka kedy. Ďalšie dve dĺžky boli za 5b. Dlhé tak 20-25 metrov, v ktorých bola tak isto dobrá špára. A na vrchol kúsok po hrebeni je to za 3c. Prechádzka za odmenu.
Cesta je veľmi populárna a v peknom počasí sa môže stať, že tam stretnete viacero lezeckých tímov, ale o to vám môže byť spolu veselšie na štandoch. Ja sa vždy najviac dozviem práve z kecačiek na štandoch.
Je to príjemné lezenie, nie je potrebné sa tu ponáhľať, ísť na čas alebo výkon. Kŕmenie sa pohľadmi na Mont Blanc je dokonca povinné, samozrejme s tým, že popri tom odhrýzaš z Marvy, lebo čokoláda, kokos alebo kešu v spojení so skalou, lanom a Alpami je hotový obrad.
Keď sa už dostanete na vrchol Aiguille de l´Index, naskytá sa krásny pohľad na hrebeň. Za pekného počasia je možné oproti vidieť aj celú dolinu Chamonix, ale verte mi, že aj tak budete stále pozerať len na ten Blanc.
Cesta je dobre vyvbavená štandami. Zostupuje sa buď na druhú stranu jeden zlaňák 30m do sedla a následne žlabom pešo, alebo ak je v žlabe sneh tak štyrmi zlaňákmi na trávnatú policu. My sme od vrcholu zlanili na policu, a z nej sme zišli priamo pod stenu na snehové pole. Cesta je veľmi blízko lanovky, takže nie je problém sa v teréne zorientovať.
Pri návrate sú dve možnosti. Prvá je ísť dole lanovkou, najprv teda tou sedačkovou a neskôr od medzistanice dole kabínovou. Alebo je možné cestu zostúpiť aj turistickým chodníkom. Je to približne 1000 výškových metrov, ale túto možnosť si lezci dobrovoľne vyberajú málokedy.
My me sa v tejto ceste zabavili dokopy na 5 hodín. Zarátala som tu aj moje vyťahovanie telefónu a fotenie každú pol minútu, čo v našom prípade je vždy také pokúšanie Martinovej trpezlivosti :D, ale stálo mi to za ten risk. Medzitým som sa 150 krát otočila za chrbát a musela pozerať na Mont Blanc. Samozrejme z toľkého nadšenia som ešte aj zabúdala Martinovi povoľovať lano, čo mu celkom spomaľovalo lezenie a keďže štandy boli na fajn miestach, bol priestor do seba tlačiť aj nejaké tie šmaky! Takže priemerná spotreba tyčiniek v tejto ceste je 6 (zarátaný aj spolulezec). Jednu do lanovky, keď náhodou bude mrak, aby si sa nenudil. Potom jednu do steny, lebo spolulezec si možno povie, že skúsi liezť v topánkach, aby potužil svoj morál a tak mu to bude trvať dlhšie. No a potom sa dohrabeš na vrchol a je tam tak pekne, že na oslavu dolezenej cesty lovíš tretiu 😉
Na záver teda toto miesto vrelo odporúčame na "úvodné rande s Alpami". Už len nezabudni na dôležitý zdroj obživy, aby si si mohol po každej dĺžke povedať „zatiaľ pekné“, ako zvykne Maťo. 😉.
Autor: Veronika a Maťo
Spokojný Bars Master
... a ešte niekoľko momentov
Prístupová cesta do Chamonix-Mont Blanc:
Príchod z Talianska: Z Courmayeuru tunelom Mont Blanc
Príchod zo Švajčiarska: z Martigny (Wallis) sa pokračuje po ceste vedúcej k švajčiarsko-francúzskej hranici. Dostanete sa do časti Argentière a pred Chamonix do Les Praz (42 km od Martigny)
Približná cena lístka lanovky na osobu: 35 €
Malá inšpirácia...niečo, čo výborne chutí v kombinácii s výhľadmi na kopce ;)
